To, čo robí moje príspevky lepšími

Za svoju éru blogovania som si už prešla snáď všetkým možným. Za ten čas som si uvedomila, že to najviac, čo môže bloger alebo influencer odovzdať svojím ,,fanúšikom“ je úprimnosť a seba samého. Existujú rôzne ,,podfuky“ získavania followers, likes a komentárov. Nebudem sa tu obhajovať, že som ku všetkému pristupovala vždy poctivo, veď nech zodvihne ruku ten, kto nad tým minimálne nepremýšľal. Aj mňa to všetko lákalo avšak viete, čo? Ten pocit po zato naozaj nestojí. Nie je to tá úprimná skutočná radosť …  Odvtedy som názoru, že radšej budem mať menej followers, no skutočných ako cez 100 tis. a ,,fejkových“. Teraz sa budem určite zdať niektorým trápna, naivná, mysliac si, že takto to nikde nedotiahnem … Avšak časom stráveným premýšľaním nad tým všetkým som si uvedomila, že mať na konte väčší počet followers nerobí zo mňa lepšiu (šikovnejšiu) blogerku a ani lepšieho človeka. Necítim sa skrz to sebavedomejšie, istejšie, inteligentnejšie či atraktívnejšie …

PHOTOS BY: Gescha

tenisky Answear

Instagram považujem ako za záľubu, ktorú robím a chcem robiť s radosťou. Postovať na ňom len to, čo sa mne páči a nenechávam sa obmedzovať nikým iným (firmami či okolím). Aj keď som si zažila rôzne ťažké obdobia v tejto oblasti (a áno aj tu také existujú), dnes už viem, že mať kvalitný nápad s 200 likes je viac ako postnúť ničím nezaujímavú fotku s 1000 likes. To je môj názor. Sama pri scrollovaní Instagramu nájdem často kopec nápadov, pri ľuďoch, ktorí ani zďaleka nie sú nejakí influenceri či blogeri, no majú šikovné nápady a to je pre mňa prínosné. Nepotrebujem byť v tom, čo robím najlepšia. Nepotrebujem sa porovnávať s ostatnými. Milujem tvoriť sama za seba a nevšímať si nikoho naokolo. Nevenovať pozornosť tomu kto, čo povie alebo si pomyslí keď postnem to a to, je pre mňa to naj. To úúúplne naj.

Ak ma sledujete dlhšie tak možno viete ako sa môj blog vyvíjal, ako som sa s tvorbou vyvíjala ja … Postupom času si dovolím povedať, že som blogu vytvorila určitú úroveň, na ktorú som právom hrdá. Spolupráce prijímam len tie, s ktorými sa viem stotožniť a je mi jedno či je to za peniaze, za barter alebo si vec len požičiam. Najdôležitejší je pre mňa kvalitný obsah. Taký, ktorý ma posúva … Ani zďaleka to nie je odmena v podobe trička či 200 eur za fotku na Instagrame. To môžem  naozaj napísať s čístým svedomím.  Ak si v tejto práci totižto začne človek všímať iba peniaze, veľmi ľahko sa môže stať, že upadne. Upadne tým spôsobom, že to najdôležitejšie, čo ho doteraz poháňalo sa vytratilo niekam do neznáma. A najhoršie býva niekedy to, že už ani nevidno cestu späť. Práve tvorenie postov s nadšením je to, prečo nás vyhľadávajú. To je tým ,,poháňadlom“, ktoré nám predsa pomáha napredovať. Veď ak by sme tu nemali vás, nebavilo by nás tvoriť. Nemali by sme pre koho …

mikina Answear, (už nie je, podobná TU)

Je veľa ťažkých období. Nie je nálada na tvorenie, nie sú nápady, nie je chuť, nie sú peniaze … Prekážky budú vždy a vždy nám budú tie polená hádzané pod nohy. Všetko je to len o prístupe. Či sa už konečne naučíme tie polená zdolávať … Alebo si počkáme na ďalšie a ďalšie, ktoré nás opäť zraní? Predstavte si, že sú to naozaj len tie polená … Tie isté, rovnako veľké polená … Buďme realisti. V živote ich bude bohužiaľ ešte veľa … Čo teda urobíte? Pozbierate silu a naučíte sa ich odhadzovať spolu so mnou alebo?

Páčil sa vám článok? Dajte mi o tom vedieť do komentárov.

INSTAGRAM: dezire.eu