Čo je s mojím e-shopom?

Viacerí ste ma v poslednom čase pýtali, čo je s mojím e-shopom. Aby som nemusela každému dookola vysvetľovať osobne, rozhodla som sa spísať tento článok. V ňom sa dozviete nielen to, ako je na tom momentálne, ale aj to, čo ma viedlo k jeho založeniu.

Ako vznikla myšlienka založiť si e-shop?

Mať internetový obchod s oblečením som si vyskúšala mať rok aj niečo. Ten rok mi dal veľa. Po vysokej škole som sa rozhodla ísť vlastnou cestou a začať pracovať na niečom, čo ma bude naozaj baviť. Doteraz neviem kde som tú odvahu brala, no to som celá ja. Pokiaľ nevyskúšam a ,,nepadnem na hubu“, nebudem vedieť, čo to je (tvrdohlavý kozorožec).  Mojou vášňou (ako iste viete) bola móda. Niekde v zahraničí som videla blogerky, ktoré sa rozhodli vytvoriť vlastný ,,merch“ a ten šíriť prostredníctvom svojho blogu. Touto myšlienkou som bola čím ďalej tým viac úplne POSADNUTÁ a tak mi napadlo založiť si vlastný internetový obchod s oblečením. Nevedela som ako začnem, ani z čoho, vedela som len to, že to CHCEM a to ma poháňalo VPRED. Postupne som sa teda začala oboznamovať s vecami, ktoré boli pre mňa dovtedy ,,VEĽKOU NEZNÁMOU“. Nevedela som ako sa zakladá živnosť, aké sú moje povinnosti z hľadiska štátu, nevedela som nič … a tak som otravovala známych a všetko dohľadávala na internete. Aj keď to bolo na jednej strane vyčerpávajúce na druhej som vedela prečo to robím a to pre mňa znamenalo VIAC.  Ak sa niekto rozhodne mať e-shop musí vedieť odkiaľ bude nakupovať tovar, akým spôsobom ho bude chcieť predávať (prezentovať na svojom e-shope), taktiež to, aká bude jeho ponuka a akým spôsobom bude sortiment rozširovať. Ďalšia ,,neznáma“ pre mňa. Najhlavnejšie pri tom všetkom však je, koľko času, námahy a peňazí je človek ochotný do toho vložiť. Ja som bola do toho ochotná vložiť všetko a to doslova VŠETKO. To sa mi však nevyplatilo. Prečo?

PHOTOS BY: Roman Pinček

sukňa H&M (kúpená už dávno), tenisky Deichmannn, ruksak House

Vedenie e-shopu si vypýtalo svoju daň

Aj keď možno navonok vyzeralo všetko fajn, pracovať na ňom nebolo až tak ,,med lízať“. Čo sa týka mňa – jeho prácu som si užívala, avšak bolo zopár aspektov, ktoré mi jeho prácu znepríjemňovali. Tými napríklad boli:

,,Ak nerobíš za pásom, nerobíš nič“  – s týmto som sa (väčšinou u ľudí z môjho okolia) stretávala permanentne. Občas bolo dosť ťažké ustáť ten tlak okolia, ísť si stále ,,svoje“ a dokázať všetkým, že to, čo robím význam MÁ. Tlak však ani po dlhom čase neutíchal a nech som vymýšľala akékoľvek spôsoby vysvetľovania, nikdy som ,,neprešla“. Dospelo to až do takého štádia, že som už zostala UNAVENÁ z potreby neustále niekomu niečo dokazovať. Vždy keď prišla reč na moju prácu som si odniesla pohľad v podobe: ,,či si myslím, že mi také niečo bude fungovať“ alebo ešte lepšie , že touto prácou len sedím doma a nič NEROBÍM. Chápem, že pre niekoho je viesť internetový obchod nič (pre niekoho, kto si to nikdy neskúsil), no pre mňa ako človeka, ktorý to s ním myslel VÁŽNE to bola vždy veľká ,,rana pod pás“. A tak aj toto zohralo úlohu na tom, ako je na tom e-shop dnes …

Stal sa zo mňa introvert –  všetok čas, ktorý som mohla, som venovala rozbehu e-shopu. Takisto všetky peniaze som vrážala iba do ,,biznisu“. Tieto dve veci sa veľmi odzrkadlili na mojom OSOBNOM živote. Aby som mohla, čo najviac času venovať e-shopu prestala som chodiť von. Ale, že úplne. ,,Predsa ten čas, ktorý by som strávila s kamarátmi a peniaze, ktoré by som s nimi minula, môžem mať na biznis“ – som bola celý čas v domnení. A presne tu niekde vzniklo (pre človeka zarábajúceho samého na seba) slávne: ,,naháňanie sa DOSLOVA za každým eurom„.  Nebudem preháňať ak poviem, že občas bolo pre mňa veľa dať aj 5 eur (tí, ktorí boli niekedy v mojej situácií tak to poznajú). Peniaze som si vždy vážila, no tu som sa naučila vážiť si ich OVEĽA VIAC.

Nikdy by som nebola povedala, že rok osamote urobí s človekom tak veľa. Utiahla som sa, mala som pocit, že mi ľudia nerozumejú a zrazu ani tí ľudia, s ktorými som si dovtedy rozumela už neboli tými, ktorými boli predtým. Takto som prišla o všetkých – vlastným pričinením. Bolelo to a aj keď to bola ďalšia z rán i tak som to stále nevzdávala. ZLOM nastal niekedy potom …

blúzka Answear (už nie je), podobná TU

kabát Answear (už nie je), podobný TU

Konies s e-shopom. Nová práca.

Mať eshop a robiť to, čo ma baví bolo síce fajn, no na vyskúšanie stačilo a moje cesty sa ubrali úplne iným smerom. Niekedy v septembri som sa rozhodla nájsť si novú prácu. Začali mi chýbať tie bežné veci ako mať vlastný režim, kolektív okolo seba a to najhlavnejšie – mať pravidelnú výplatu a z čoho ŽIŤ. Myslela som si, že v Bratislave, s vyštudovanou vysokou školou a s ovládaním anglického jazyka nebudem mať s prácou problém. No mýlila som sa. Asi 2-3 mesiace (počas intenzívneho chodenia po pohovoroch) som si NEMOHLA nájsť prácu. Nechápala som prečo alebo kde robím chybu. Začali sa u mňa prejavovať pocity MENEJCENNOSTI, ktoré som už poznala z vedenia e-shopu. V hlave som však mala JASNO. Nepotrebovala som mať vychýrenú prácu, nepotrebovala som pracovať v renomovanej firme, nepotrebovala som mať veľký príjem. Stačilo mi jedno. Mať prácu. Šťastie sa na mňa usmialo v novembri 2018 keď som do novej práce nastúpila a v ktorej som dodnes. Môj pôvodný plán bol venovať sa eshopu popri novej práci. Avšak osud to chcel inak. A bohužiaľ v práci, do ktorej som nastúpila, podnikať nesmiem. To znamenalo DEFINITÍVNE ZBOHOM môjmu veľkému snu! Vtedy som si veľmi poplakala, no vedela som, že takto ďalej žiť nemôžem a je načase vpustiť do môjho života novú etapu, aj keď som nevedela, čo od toho môžem očakávať. Cítila som, že potrebujem zmenu a teraz je ten čas, kedy je treba jej dať priestor. Tá prišla. Dnes už chodím každý deň do práce a budujem si vlastný režim. Zistila som, že móda nie je jediné odvetvie, ktoré ma baví a sú aj iné, ktoré robím rada. Prácu, ktorú mám si vážim a momentálne ma baví každý jeden deň v nej. Viem, že čoskoro to tak byť nemusí, no momentálne to tak je a som za to rada. Ako prišla nová práca zlepšili sa aj moje vzťahy. Odkedy mám ,,normálnu“ prácu, už nemám taký problém udržiavať plynulu konverzáciu s ľuďmi a necítim sa už tak menejcenne. Ten pocit nízkeho sebavedomia (po tom všetkom) tu stále niekde je (hlavne pri očnom kontakte), no verím v to, že aj to sa postupom času vylepší. Pravidelný príjem taktiež urobil svoje a tak si konečne môžem dovoliť ísť raz za čas von alebo si sem tam na seba niečo kúpiť.

Toľko teda k otázkam k môjmu e-shopu. Verím, že som objasnila všetko.

INSTAGRAM: dezire.eu