to top

Čo je s mojím e-shopom?

Viacerí ste ma v poslednom čase pýtali, čo je s mojím e-shopom. Aby som nemusela každému dookola vysvetľovať osobne, rozhodla som sa spísať tento článok. V ňom sa dozviete nielen to, ako je na tom momentálne, ale aj to, čo ma viedlo k jeho založeniu.

Ako vznikla myšlienka založiť si e-shop?

Mať internetový obchod s oblečením som si vyskúšala mať rok aj niečo. Ten rok mi dal veľa. Po vysokej škole som sa rozhodla ísť vlastnou cestou a začať pracovať na niečom, čo ma bude naozaj baviť. Doteraz neviem kde som tú odvahu brala, no to som celá ja. Pokiaľ nevyskúšam a ,,nepadnem na hubu”, nebudem vedieť, čo to je (tvrdohlavý kozorožec).  Mojou vášňou (ako iste viete) bola móda. Niekde v zahraničí som videla blogerky, ktoré sa rozhodli vytvoriť vlastný ,,merch” a ten šíriť prostredníctvom svojho blogu. Touto myšlienkou som bola čím ďalej tým viac úplne POSADNUTÁ a tak mi napadlo založiť si vlastný internetový obchod s oblečením. Nevedela som ako začnem, ani z čoho, vedela som len to, že to CHCEM a to ma poháňalo VPRED. Postupne som sa teda začala oboznamovať s vecami, ktoré boli pre mňa dovtedy ,,VEĽKOU NEZNÁMOU”. Nevedela som ako sa zakladá živnosť, aké sú moje povinnosti z hľadiska štátu, nevedela som nič … a tak som otravovala známych a všetko dohľadávala na internete. Aj keď to bolo na jednej strane vyčerpávajúce na druhej som vedela prečo to robím a to pre mňa znamenalo VIAC.  Ak sa niekto rozhodne mať e-shop musí vedieť odkiaľ bude nakupovať tovar, akým spôsobom ho bude chcieť predávať (prezentovať na svojom e-shope), taktiež to, aká bude jeho ponuka a akým spôsobom bude sortiment rozširovať. Ďalšia ,,neznáma” pre mňa. Najhlavnejšie pri tom všetkom však je, koľko času, námahy a peňazí je človek ochotný do toho vložiť. Ja som bola do toho ochotná vložiť všetko a to doslova VŠETKO. To sa mi však nevyplatilo. Prečo?

PHOTOS BY: Roman Pinček

sukňa H&M (kúpená už dávno), tenisky Deichmannn, ruksak House

Vedenie e-shopu si vypýtalo svoju daň

Aj keď možno navonok vyzeralo všetko fajn, pracovať na ňom nebolo až tak ,,med lízať”. Čo sa týka mňa – jeho prácu som si užívala, avšak bolo zopár aspektov, ktoré mi jeho prácu znepríjemňovali. Tými napríklad boli:

,,Ak nerobíš za pásom, nerobíš nič”  – s týmto som sa (väčšinou u ľudí z môjho okolia) stretávala permanentne. Občas bolo dosť ťažké ustáť ten tlak okolia, ísť si stále ,,svoje” a dokázať všetkým, že to, čo robím význam MÁ. Tlak však ani po dlhom čase neutíchal a nech som vymýšľala akékoľvek spôsoby vysvetľovania, nikdy som ,,neprešla”. Dospelo to až do takého štádia, že som už zostala UNAVENÁ z potreby neustále niekomu niečo dokazovať. Vždy keď prišla reč na moju prácu som si odniesla pohľad v podobe: ,,či si myslím, že mi také niečo bude fungovať” alebo ešte lepšie , že touto prácou len sedím doma a nič NEROBÍM. Chápem, že pre niekoho je viesť internetový obchod nič (pre niekoho, kto si to nikdy neskúsil), no pre mňa ako človeka, ktorý to s ním myslel VÁŽNE to bola vždy veľká ,,rana pod pás”. A tak aj toto zohralo úlohu na tom, ako je na tom e-shop dnes …

Stal sa zo mňa introvert –  všetok čas, ktorý som mohla, som venovala rozbehu e-shopu. Takisto všetky peniaze som vrážala iba do ,,biznisu”. Tieto dve veci sa veľmi odzrkadlili na mojom OSOBNOM živote. Aby som mohla, čo najviac času venovať e-shopu prestala som chodiť von. Ale, že úplne. ,,Predsa ten čas, ktorý by som strávila s kamarátmi a peniaze, ktoré by som s nimi minula, môžem mať na biznis” – som bola celý čas v domnení. A presne tu niekde vzniklo (pre človeka zarábajúceho samého na seba) slávne: ,,naháňanie sa DOSLOVA za každým eurom“.  Nebudem preháňať ak poviem, že občas bolo pre mňa veľa dať aj 5 eur (tí, ktorí boli niekedy v mojej situácií tak to poznajú). Peniaze som si vždy vážila, no tu som sa naučila vážiť si ich OVEĽA VIAC.

Nikdy by som nebola povedala, že rok osamote urobí s človekom tak veľa. Utiahla som sa, mala som pocit, že mi ľudia nerozumejú a zrazu ani tí ľudia, s ktorými som si dovtedy rozumela už neboli tými, ktorými boli predtým. Takto som prišla o všetkých – vlastným pričinením. Bolelo to a aj keď to bola ďalšia z rán i tak som to stále nevzdávala. ZLOM nastal niekedy potom …

blúzka Answear (už nie je), podobná TU

kabát Answear (už nie je), podobný TU

Konies s e-shopom. Nová práca.

Mať eshop a robiť to, čo ma baví bolo síce fajn, no na vyskúšanie stačilo a moje cesty sa ubrali úplne iným smerom. Niekedy v septembri som sa rozhodla nájsť si novú prácu. Začali mi chýbať tie bežné veci ako mať vlastný režim, kolektív okolo seba a to najhlavnejšie – mať pravidelnú výplatu a z čoho ŽIŤ. Myslela som si, že v Bratislave, s vyštudovanou vysokou školou a s ovládaním anglického jazyka nebudem mať s prácou problém. No mýlila som sa. Asi 2-3 mesiace (počas intenzívneho chodenia po pohovoroch) som si NEMOHLA nájsť prácu. Nechápala som prečo alebo kde robím chybu. Začali sa u mňa prejavovať pocity MENEJCENNOSTI, ktoré som už poznala z vedenia e-shopu. V hlave som však mala JASNO. Nepotrebovala som mať vychýrenú prácu, nepotrebovala som pracovať v renomovanej firme, nepotrebovala som mať veľký príjem. Stačilo mi jedno. Mať prácu. Šťastie sa na mňa usmialo v novembri 2018 keď som do novej práce nastúpila a v ktorej som dodnes. Môj pôvodný plán bol venovať sa eshopu popri novej práci. Avšak osud to chcel inak. A bohužiaľ v práci, do ktorej som nastúpila, podnikať nesmiem. To znamenalo DEFINITÍVNE ZBOHOM môjmu veľkému snu! Vtedy som si veľmi poplakala, no vedela som, že takto ďalej žiť nemôžem a je načase vpustiť do môjho života novú etapu, aj keď som nevedela, čo od toho môžem očakávať. Cítila som, že potrebujem zmenu a teraz je ten čas, kedy je treba jej dať priestor. Tá prišla. Dnes už chodím každý deň do práce a budujem si vlastný režim. Zistila som, že móda nie je jediné odvetvie, ktoré ma baví a sú aj iné, ktoré robím rada. Prácu, ktorú mám si vážim a momentálne ma baví každý jeden deň v nej. Viem, že čoskoro to tak byť nemusí, no momentálne to tak je a som za to rada. Ako prišla nová práca zlepšili sa aj moje vzťahy. Odkedy mám ,,normálnu” prácu, už nemám taký problém udržiavať plynulu konverzáciu s ľuďmi a necítim sa už tak menejcenne. Ten pocit nízkeho sebavedomia (po tom všetkom) tu stále niekde je (hlavne pri očnom kontakte), no verím v to, že aj to sa postupom času vylepší. Pravidelný príjem taktiež urobil svoje a tak si konečne môžem dovoliť ísť raz za čas von alebo si sem tam na seba niečo kúpiť.

Toľko teda k otázkam k môjmu e-shopu. Verím, že som objasnila všetko.

INSTAGRAM: dezire.eu

Dominika Makarova

  • Nellie

    Díky díky za takový článek! Protože když člověk v dnesni době čte různé blogy, tak mu zákonitě přijde, že pracovat a podnikat na vlastní pěst je to nejlepší a nejsnadnější na světě. Vždy každý napíše “rozhodla jsem se, že chci být sama sobě pánem a rozjela jsem vlastní podnikání a sice to nebylo snadné, ale vlastně je to brnkacka”.. potom si všichni, co to takto nemají, nebo co nemají odvahu jít do vlastního podnikání, připadají jako looseri.. takze děkuji za to, že jsi napsala, že to opravdu není brnkacka a že jsou i lide, kteří časem zjistí, že potřebují normální pracovní režim. Dík ❤️

    15. marca 2019 at 21:09 Odpovedať

Leave a Comment