Do svadby som sa nikdy nejako nehrnula … Aj keď som mala 27 rokov (čo už by sa na dedine dalo povedať, že som aj ako ,,stará dievka“) nevnímala som to, že mi roky ubiehajú, bolo mi dobre tak ako mi bolo a necítila som potrebu ,,zväzovať“ sa. Chápem dnešné páry ako dobre sa žije ,,vo voľnom vzťahu“ a ja som nebola iná …
Paradoxom je, že s mojím dnes už mužom sme sa za tých 5 rokov spolužitia o svadbe nikdy ani len nerozprávali. A ak aj k tejto téme prišlo, úprimne .. snažila som sa jej vyhnúť.
Pred cca trištvrte rokom sme sa chystali na dovolenku do Dubaja. Ako už viete (bolo to tu na blogu 1000x omieľané) bola to moja vysnívaná dovolenka. Aj keď som v spojitosti s touto dovolenkou myslela na 1000 vecí, v malom kútiku duše ma aj napadlo či môjho muža nenapadne taká šialenosť, akou je požiadať ma o ruku. Avšak (v zmýšľaní, v ktorom som vtedy bola) som sa snažila nato radšej rýchlo zabudnúť a ,,upokojovať sa“ tým, že to nenastane. Avšak nastalo 🙂
svadobné obrúčky LORETTA
Keď ma táto myšlienka napadla, premýšľala som, čo by som mu vlastne odpovedala. Nakoľko som sa v 27 rokoch po 5 ročnom vzťahu na svadbu pripravená necítila. Čo teda? Povedať áno či nie ?? Keď som sa hlbšie zamyslela, povedala som si … že 5 rokov predsa človek nie je so svojím partnerom len tak pre nič za nič. Iné vzťahy sa berú po 2 rokoch, dokonca po roku a dodnes sú šťastní … (moji rodičia). Tak načo čakať? Na krízu? Na dôvody prečo sa rozísť?
Vo svete je mužov dosť a už som pochopila, že nikdy ani jeden nebude dokonalý, nech by sme mali kohokoľvek za partnera. Je to len o tom či si chceme s niekým vychádzať a nehľadať zbytočne odlišnosti, ktoré by nás rozdelili. Je to o tom naučiť sa spolunažívať, pomáhať si, tolerovať sa, hľadať kompromisy … to je to, čo vzťah spája a čo ho posilňuje. Ak máme byť dokonca života vyberavý (náročný na partnera), len preto, že partner nemá kariéru, postavenie, rešpekt … veľmi ľahko sa môže stať, že skončíme opustení.
Mám veľa známych, ktorí majú 30 rokov a nemajú partnerov, chcú si užívať, chodiť po luxusných dovolenkách … no život bohužial každým dňom uteká pomedzi prsty a nikto z nás sa tomu nevyhne. Výhra predsa nie je, aby človek v budúcnosti ostal sám.
Mám pocit, že v dnešnej dobe sú tak všetci rozhýčkaní všetkým, čo majú, že čakajú, že si nájdu dokonalého partnera (ktorý neexistuje) a nad budúcnosťou si hlavu nechcú zaťažovať. Tak či tak na konci všetkej tej zábavy a užívaní si, si povieme a čo ďalej? Čo so životom? A kde sa vlastne podel? Chápem, že pre niektorých, ktorí sa s týmto, čo píšem nevedia zžiť a toto sú pre nich iba nudné kecy, no raz podľa mňa aj ,,na psa príde mráz“. Ja sama neverím, že toto teraz píšem, pretože stále sa cítim ako také dieťa, no ak chceme myslieť na budúcnosť, asi by bolo treba sa niekam posunúť.
Nechcem, aby moje dieťa v budúcnosti doplatilo nato, aký som teraz egoista a že myslím iba na vlastné pohodlie … Chcem, aby sa aj ono raz malo dobre (nielen ja) a mala som mu, čo ponúknúť … Na záver by som teda len rada povedala (a načo bol tento článok vôbec orientovaný), že som rada, že k svadbe prišlo. Bol to pocit pre mňa do svadobného dňa neznámy a najmä hrdý, že sa už necítim ako dieťa s neusporiadaným životom, ale cítim sa aj na taký záväzok, akým je svadba. Dokonca sa cítim viac sebavedomejšie keď ma oslovia pani ako keď ma oslovovali slečna.
Možno taká mala rada, pre tých, ktorí sa na svadbu necítite. Nevšímajte si ženy alebo mužov vôkol ako svojich potencionálnych partnerov. U každého jedného sa nájdu chyby. Nepôsobte ako niekto, kto má v hlave zmätok. Práve naopak popasujte sa s nedostatkami a buďte vďační zato, že sa vám podarilo nájsť takého partnera, akého po svojom boku máte (spomeňte si nato, prečo ste si ju/jeho vybrali) a snažte sa, aby chvíle s ním/s ňou boli, čo najkrajšie. Neviem teraz či to poviem správne, ale niekde som čítala, že vzťah je ako kvet, ak sa oň nestaráme, vyhynie …
PHOTOS BY: LK Studio
Rada číslo dva pre tých, ktorí nie sú si istí svojím partnerom. Nikdy nikto z nás si nebude nikým istý, ani ja som si nebola istá a verím tomu, že ani môj muž mnou. No tak to býva … Nedá sa byť presvedčený o niekom na 100%. A určite sa s mojím mužom nebudem rozvádzať kvôli tomu, že on napríklad Instagram nemá rád a ja ho (ako viete) celkom akceptujem 😀 (ak by som mala hovoriť o odlišnostiach). Nedá sa byť istý niekým, že s ním ostaneme dokonca života. Ale má to byť prekážka k tomu, aby sme si niekoho vzali?Ani ja sa nebudem biť zato, že náš vzťah je dokonalý, nie je a ani nikdy nebol. No som názoru, že ak chceme s niekým byť prestaňme konečne hľadať dôvody prečo nie a začnime hľadať dôvody prečo áno 🙂
Ďakujeme klenotníctvu LORETTA za výrobu svadobných obrúčok podľa našich predstáv, za ich profesionálny prístup a taktiež odbornú pomoc pri výbere. Ďakujeme taktiež za sponzorovanie tohto príspevku.
INSTAGRAM: dezire.eu
