to top

Ako aj v danej situácii myslieť pozitívne?

Posledné dni boli pre mňa viac než frustrujúce. Cítila som sa zle, bez akejkoľvek motivácie, bez chuti vnímať niečo pozitívne, zúfalá s depresiami, s nie veľmi radostnými výhľadmi do budúcnosti. Už to neboli dni, keď som ráno vstala premotivovaná, čo všetko okrem home office musím stihnúť. Vstávala som bez nálady, so stiahnutým žalúdkom, kde v dnešný deň ,,budem môcť” vírus chytiť, so stresom a s nahováraním si či nemám niektoré zo symptómov. Bála som sa už pomaly vytiahnuť päty z domu, nebezpečenstvo pre mňa znamenal každý jeden človek, ktorého som stretla, hoci aj 5 metrov odo mňa. Nezlepšoval to ani pocit, že žijem v Bratislave a ešte v Petržalke, kde je hustota osídlenia zo všetkých mestských častí najväčšia. Často som nemohla spať a keď som aj zaspala, mala som zlé sny, strhala som sa …

Každý deň som mala prehľad o všetkých správach z domova i zo sveta a aj keď som vždy čakala, že sa konečne dozviem niečo pozitívne, takmer nikdy to neprišlo. Práve naopak správy boli len horšie a horšie. Na jednej strane som si hovorila, že je prirodzené ak sa človek bojí – je opatrnejší, no na strane druhej, je zlé ak človek všetku svoju myseľ sústreďuje iba na jedno – to negatívne. Nie raz som sa dočítala, že možno nie je ani tak nebezpečný koronavírus (a to ho nechcem podceňovať) ako panika, ktorú ľudia často pociťujú. Ak je človek v strese, v kŕči, zle sa stravuje, nehýbe sa … znižuje sa jeho imunita, ktorá je pre obranu momentálne najdôležitejšia. Po tomto všetkom som pochopila, že ak to nezmením, bude zle.

Hlavným cieľom bolo pre mňa prepnúť myseľ na iné myšlienky. Keď uvoľním myseľ, uvoľní sa aj telo a nebudem tak v kŕči. Uvedomovala som si, že ju musím prepnúť natoľko, aby nemala šancu myslieť na negatívne a ak tak len na minimum. To dokážem len činnosťami, o ktorých som vám písala v predošlom článku: 15 tipov, čo robiť počas domácej karantény. Myslím, že nie je ťažké sa im venovať, dôležité je to ako sa na momentálnu situáciu vnútorne nastavíme. Ak začneme prepadať panike, pôjdeme sami proti sebe. Nedajme sa zlomiť, len tým, že musíme ostať doma. Môžeme si vybrať: buď budeme plakať nad rozliatym mliekom najbližšie 3 mesiace/pol roka, resp. po celý čas kým to tu bude alebo sa vschopíme a začneme robiť niečo užitočné, niečo čo má zmysel. Pamätajme, že sme natoľko silní, nakoľko dovolíme situácii ovládať nás …

INSTAGRAM: dezire.eu

Dominika Makarova

Leave a Comment